"Pri terénnom mapovaní obcí Ostrovany, Varhaňovce, Dlhé Stráže,
Varadka, Krivany a Čičava zistili odborní pracovníci napríklad nesúlad
súpisných čísel domov s referenčným registrom. Takisto sa v niektorých
obciach stretli s pomerne vysokým podielom domov bez fasád," uviedla Jeleňová.
Zaujímavosťou je podľa jej slov aj relatívne vysoký podiel striech s
eternitom ako stavebným materiálom s nepriaznivým vplyvom na zdravie. "V
obci Varhaňovce ide o viac ako 23 percent všetkých budov v obci, čo je
pre obyvateľov a vedenie obce varovný signál, aby v budúcnosti zvážili
výmenu týchto striech a možnosti financovania napríklad aj z európskych
zdrojov. Ďalším alarmujúcim zistením je, že v obci Ostrovany je
približne každá tretia obytná budova v nevyhovujúcom stave, to znamená,
že predstavuje budovu núdzového bývania," priblížila Jeleňová.
Okrem toho zaznamenali relatívne vysoký nesúlad medzi dátami Základnej
bázy údajov geografického informačného systému (ZB GIS) a realitou v
Čičave, Ostrovanoch a Varhaňovciach. "Jedným z dôvodov týchto
odlišností môže byť napríklad aj pomerne vysoké tempo rastu zástavby v
obci či nesúlad s katastrálnymi dátami," povedala Jeleňová.
Zber dát realizovali ešte v septembri minulého roka odborníci z Úradu
PSK a študenti Prešovskej univerzity (PU) v Prešove v rámci iniciatívy
Catching up regions.
Terénnemu zberu v šiestich obciach s rómskou populáciou predchádzal v
júni 2020 workshop Roma Settlements Mapathon na Úrade PSK. Študenti PU a
odborníci z Úradu PSK na ňom zaznačovali nezmapované územia podľa
satelitných snímok. A to najmä budovy a cesty vo vybraných rómskych
osadách, ktoré boli zaznamenané nesprávne alebo vôbec.
Podľa Atlasu rómskych komunít (ARK) z roku 2019 žije na území PSK
približne 127.000 rómskych obyvateľov. Tematická mapa Marginalizované
rómske komunity na geoportáli PSK www.geopresovregion.sk zobrazuje
podiel a počet rómskeho obyvateľstva v obciach, ktoré sú súčasťou Atlasu
rómskych komunít 2004, 2013 a 2019.